Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Viac informácií
Rozumiem

Martina Kazičková

Agresivita ako manažérska zručnosť

Pridané | kategória Osobný rozvoj | autor Martina Kazičková

Kým v minulosti sa chápanie vodcovstva opieralo o čistú racionalitu, v poslednom čase sa viac zaoberá aj emocionálnym manažmentom: počúvame pozitívne pojmy ako empatia, tímová orientácia alebo sociálne hľadisko vedenia. O „negatívnych emóciách“ sa radšej nehovorí – čo si myslím, je veľká chyba. Keď sledujem príspevky na manažérskych kongresoch, prednášky na HR konferenciách alebo rôzne média, nadobúdam dojem, ako keby pri rozvoji manažmentu išlo o prevýchovu manažérov na nežné ovečky, ktoré sa budú starať najmä o pohodlie a spokojnosť svojich zamestnancov – harmóniu na pracovisku, spoluprácu a sebarealizáciu. Vôbec nespochybňujem, že sú dôležité! Ale nezatvárajme oči pred faktom, že v každej organizácii sa bežne stretávame aj so závisťou, konkurenciou, nespokojnosťou a hnevom. Takáto emocionálna nepohoda nás môže strašiť a vyrušovať v našej harmónii. Agresivita má však svoje pevné miesto v našich životoch – a tým aj organizáciách a manažmente.

Aká je agresivita: dobrá alebo zlá?

Nie je možné si ju odmyslieť, alebo nepriať. Pretože agresivita nie je v svojej podstate zlá: nemusí sa výlučne prejavovať ako negatívna a ničivá sila, ale môžeme využívať jej pozitívnu, formujúcu dynamickú energiu. Pretože agresivita je nutným predpokladom pre výkonnosť a úspech. Ako teda treba agresivitu chápať? Agresivita je vlastnosť, postoj alebo vnútorná pohotovosť k útoku. V širšom zmysle je to vlastne schopnosť človeka mobilizovať sily pri snahe dosiahnuť nejaký cieľ, alebo vzdorovať ťažkostiam. Je to pomerne stála predispozícia konať agresívne v rôznych situáciách. Agresivitu zažívame v rovine uvažovania, verbálneho prejavu alebo v správaní.

Na agresivitu sa môžeme pozerať z dvoch perspektív. Prvá ju vníma ako obranu: snažíme sa bojovať alebo naopak utiecť, pričom motívom agresie nie je zničiť alebo ublížiť, ale ochrániť seba a svoj život. V momente, keď je cieľ dosiahnutý, agresia zmizne.

V druhej perspektíve si ju môžeme predstaviť ako určitý druh vnútorného programu. Agresia tu predstavuje energiu, ktorá nás poháňa a mobilizuje – jej opakom je pokoj a uvoľnenie. Bez tejto agresie by sme boli pasívni a nerobili by sme asi vôbec nič. Agresivita je základom akejkoľvek iniciatívy a zmeny. V tejto súvislosti získava pojem motivácia nový a dôležitý aspekt. Môžeme byť motivovaní len vtedy, ak vieme čo chceme. A túto vedomosť môžeme zažiť len v emocionálnej rovine: to znamená, že môžeme len cítiť, čo chceme. Tento pocit nám v konečnom dôsledku dáva silu, aby sme sa následne snažili svoj cieľ dosiahnuť. Cieľ, ktorý nás necháva chladnými, určite nebudeme chcieť dosiahnuť s rovnakým zanietením ako cieľ, ktorý je pre nás dôležitý a vnútorne sa s ním stotožňujeme. A presne na tomto mieste prichádza agresivita znova do hry.

Keď nás cieľ necháva chladnými, dostávame sa s ľuďmi, ktorý ho inak chápu, do stavu názorového rozdielu: môžeme si vymieňať argumenty, pričom nás iné názory veľmi „nevzrušujú“. Ak však pre nás cieľ niečo znamená, ľahko sa pri rozdielnosti názorov dostaneme do konfliktu, pretože to je emocionálne nabitá situácia. Bránime svoj cieľ za ktorým si stojíme. V tomto zmysle je v našom živote dôležité, aby sme sa zasadzovali o uskutočnenie svojich cieľov. Keby sme to nerobili, na svete by sa nič významné nedialo.

Toto platí aj pre manažérov – stále sa snažia o dosiahnutie cieľov. Pokiaľ manažéra cieľ vnútorne nemotivovuje, nebude jeho snaha o jeho dosiahnutie dostatočná. Ak však ciele sú dostatočne emocionálne nabité, potom budú iniciatíva, snaha o presadenie, aktivita a vnútorné napätie dostatočne silné, aby aj napriek veľkým ťažkostiam – za istých okolností aj s použitím určitej agresie – dosiahnuté. Takáto agresia nemá vo väčšine prípadov nič spoločné s nepriateľstvom, ale s odhodlaním obhajovať svoje ciele, sebaúctu a vlastnú motiváciu. Úspešní manažéri sú okrem toho v stave, cielene a štruktúrovane využívať svoju emocionálnu energiu. Keď popri tom postupujú férovo a empaticky, konajú z môjho pohľadu emocionálne inteligentne. Empatia sama o sebe manažérov vpred neposunie – na to potrebujú aj zdravú porciu agresivity.

MANAŽÉRI POTREBUJÚ ŠTYRI SCHOPNOSTI NA USKUTOČNENIE SVOJICH PLÁNOV

BOJOVÉHO DUCHA. Kto chce viesť, musí chcieť dosiahnuť svoje ciele. Musí sa nastaviť na permanentnú výmenu názorov so svojím okolím, na priateľstvo sa nemôže spoľahnúť.

UMENIE VYTVÁRAŤ CIELE. Kto chce viesť, musí druhých inšpirovať cieľmi, aby ich títo následne chceli dosiahnuť. V podstate ide o schopnosť zabrániť stavu status quo, odhodlanosť a chcieť uspieť. Manažéri, ktorí túto schopnosť nemajú, nedokážu druhých osloviť tak, aby ich nasledovali.

UMENIE STRATÉGIE. Súčasťou kompetencie agresivity je dostatočná nápaditosť vytvoriť dobrý plán. Musia perfektne zvládať hru s časom, zdrojmi, vytváraním aliancií a vplyvu.

UMENIE DIALEKTIKY. V organizáciách sa boj nevedie pomocou zbraní, ale slov a argumentov. Manažéri preto musia vedieť komunikovať v konfliktných situáciách a šikovnou rétorikou vyhrať spor. Agresivita však musí byť riadená a nasmerovaná želaným smerom.

KOMPETENCIA AGRESIVITY V 6 BODOCH

Kto chce agresivitu využívať ako kompetenciu, mal by ju integrovať a cielene využívať:

1. UVEDOMOVAŤ SI VLASTNÚ AGRESIVITU

  • Diferencovane vnímať svoje agresie
  • Agresiu vnímať ako súčasť vlastnej identity, nepopierať ju, ani ju neriadene nepúšťať
  • Prijať ju ako súčasť svojho sebaobrazu
  • Vedieť s nadhľadom reflektovať vlastnú agresiu

2. REALISTICKY VNÍMAŤ AGRESIU DRUHÝCH

  • Porozumieť agresivite druhých
  • Prijať agresiu u druhých ako súčasť ich identity

3. KONŠTRUKTÍVNE KOMUNIKOVAŤ V KONFLIKTNÝCH SITUÁCIÁCH

  • V konfliktoch zostať s druhým v kontakte, neodchádzať z konfliktu
  • Porozumieť agresívnej dimenzii výmeny názorov
  • Vyjadrovať vlastnú agresivitu

4.RIADIŤ VLASTNÚ AGRESIU

  • Zvládať vlastné agresívne pocity
  • Neurážať sa
  • Byť pripravený ísť do konfliktu, nevyhýbať sa mu

5.VEDIEŤ VYTVÁRAŤ VZŤAHY

  • Vedieť fungovať aj vo vzťahoch, v ktorých nie je nijak zvlášť emocionálne zaangažovaný
  • Byť autentický
  • Prejavovať druhým uznanie

6. OCHRAŇOVAŤ SÁM SEBA

  • Nereagovať impulzívne na útoky a vyhrážky
  • Vedieť uvoľniť vlastný stres nie agresívnym spôsobom

Manažéri musia svoju agresivitu ovládať

Hovorí sa, že aby si ľudia udržiavali dobrý prehľad o svojej dôležitosti, mal by mať každý psa, ktorý by ho zbožňoval, a mačku, ktorá by ho totálne ignorovala. Pozícia manažéra vám dáva moc a autoritu. A v tom sa líšia tí dobrí manažéri od tých mizerných. Ide o to, vedieť s mocou narábať a nezneužívať ju. Ak by ste si mali vybrať medzi cukrom alebo bičom ako pracovnou metódou, ktorú by ste si vybrali? Mnohí manažéri si zvolia bič: často však z dôvodu vlastnej nezrelosti a vnútornej neistoty.
Využívajú svoju moc k zastrašovaniu a terorizovaniu svojich ľudí. Čo sa stane, keď agresivita nie je kontrolovaná, dokazuje násilie a deštrukcia, ktorých je okolo nás na celom svete dosť. Veľa energie obsahuje v sebe obrovský potenciál devastácie. Na zabránenie deštrukcie a vyplavenie agresivity manažérov majú vplyv tieto tri faktory: moc, morálka a projekty. 
Moc je v stave vytvárať a stabilizovať poriadok a disciplínu. Autorita je a bola vždy garantom poriadku. Regulatívom agresie medzi viacerými mocnými bývajú zmluvy, ktorých plnenie je spravidla monitorované. Organizácie využívajú sankčné, kontrolné a riadiace systémy, ktoré majú na muške konkurujúcich si ľudí či tých, u ktorých je potenciál konfliktu vysoký. Samozrejme, v každej organizácii je dostatok zrelých ľudí, ktorí žiadne kontrolné ani riadiace systémy nepotrebujú. Žiaľ, nie všetci sa dokážu riadiť sami.
Ďalším regulatívom agresie sú hodnoty a morálka. Etické správanie sa nedá nariadiť: je to osobný záväzok usmerňovať vlastné konanie. Ten, kto koná eticky, nerobí všetko, čo by robiť mohol. Konať eticky však človeku musí prinášať nejaký osoh: nebude konať eticky z morálnych dôvodov (lebo by mal), ale preto, že žije v dlhotrvajúcich vzťahoch a v nich sa oplatí eliminovať deštruktívne správanie, ktoré má na vzťahy negatívny vplyv. 
Existuje však niečo, čo manažéri ku konštruktívnemu narábaniu s agresivitou potrebujú: a to projekty a náročné ciele. Pretože agresivitu a nespokojnosť môžeme chápať ako potenciál. A tento potenciál potrebujú projekty a ciele, ktoré si manažéri radi stanovujú, a ktorých realizáciou môžu excelovať ako hrdinovia. Ku kultúre našich organizácií však hrdinstvo veľmi nepasuje. Agresia je vnímaná skôr ako problém, ako protiklad k preferovanej tímovo orientovanej kultúre. Ľudia, ktorí by sa radi stali hrdinami, si tak len ťažko nájdu uplatnenie. 
V mnohých organizáciách je agresivita vnímaná jednoznačne ako nedostatok, nepodporujúca tímovo orientovanú kultúru. Základné myšlienky hospodárskeho fungovania ako konkurencia, inovácia, stratégia a orientácia na budúcnosť sú však priestorom, do ktorého môže byť agresivita v jej pozitívnej forme nasmerovaná. Keď si neveríme, že sa nám podarí nájsť zmysluplné uplatnenie konštruktívnej časti našej agresivity, nájde si agresívny potenciál svoje pole pôsobnosti sám: v najhoršom prípade vyústi do ničenia a násilia. Samozrejme, ako ľudia sme solidárni, nápomocní a máme sa radi – ale netreba zabúdať aj na to, že sme agresívni a radi bojujeme. Iba realistický pohľad na našu prirodzenosť nám pomôže agresivitu využívať rozumne a zabrániť jej rôznym patologickým formám.


Autorka publikovala článok aj v časopise ZISK 9/2016



Newsletter


kontaktujte nás