Peter Kazička

Tlak vyvoláva protitlak

Pridané | kategória Zdravá organizácia | autor Peter Kazička

V BOJOVEJ ATMOSFÉRE SA NEDOBRE PRACUJE

Byť rýchlejší a výkonnejší, viac zvládnuť, dosiahnuť ešte lepšie výsledky než pred rokom – a hlavne bez problémov: manažéri sú dnes pod obrovským tlakom. A tento tlak prenášajú na svojich kolegov.

Aký je dôsledok? Vznikne protitlak a s ním aj bojová atmosféra, v ktorej nikto nepracuje rád. Čo vlastne robí takýto tlak s človekom? A ako môžu manažéri vystúpiť z tejto špirály tlaku? Zamyslime sa nad riešením spoločne.

Ešte vždy existujú takí vedúci predaja, ktorí volajú dva až tri krát za deň svojim predajcom a zisťujú objem dosiahnutých kontraktov. Jestvuje množstvo manažérov, ktorí robia svojim tímom zo života peklo. A nadriadení, dávajúci pozor, aby nikto neopustil kanceláriu pred deviatou hodinou večer. Následkom sú kandidáti na burnout, ktorí stále viac plnia naše poradne. Máme čoraz väčší problém nájsť nových zamestnancov pre našich klientov, ktorí by chceli pracovať v oblasti obchodu… Koho to udivuje? Prekvapuje snáď niekoho, že v mnohých bankách by nikto nemenil so svojimi kolegami predajcami, keď denne vidí pod akým zdrvujúcim tlakom pracujú?

Tlak je pre mnohých ľudí neakceptovateľný. Konceptov vedenia založených na tlaku je preto málo. A to nie len preto, že tlak je subjektívne nepríjemný, ale aj preto, lebo tlak objektívne škodí. Výskumy mozgu preukázali, že ak je náš mozog pod tlakom, stráca veľa zo svojej produktívnosti a má sklon robiť zlé rozhodnutia. Pri tlaku sa totiž na myšlienkových procesoch podieľa podstatne menej častí mozgu, ako keď je v pokoji. Podobne je to napríklad v stresujúcich situáciách, kedy sa kreatívne centrum v mozgu, ktoré je naliehavo potrebné na riešenie problémov, úplne vypne. Veď každý z vás to už niekedy zažil – tlak paralyzuje, to je evidentné. Prečo sa potom ale v organizáciách stále uplatňuje tak veľa tlaku?

TRADIČNÁ PREDSTAVA: DOBRÍ ŠÉFOVIA MUSIA BYŤ DRSŇÁCI.

Súvisí to z časti s tradičnou predstavou o tom, kto je schopný šéf a ako to prejavuje svojim správaním. V mnohých hlavách dodnes prevláda predsudok, že šéf musí byť tvrdý pes, aby to dotiahol vysoko. Kto teda robí kariéru podľa tohto predsudku, potrebnú tvrdosť ukazuje hneď od svojho nástupu. Tlak potom prichádza do mnohých kancelárií zhora, pretože sa vo firme etablovalo takéto správanie ako primerané šéfovské správanie.

Tlak však môže vznikať aj z bezmocnosti. Väčšina firiem, či už veľkých alebo malých, sú ako celý systém pod tlakom, ktorý vychádza z tvrdej konkurencie. Musia dosahovať ciele a na plné obrátky generovať zisk, aby nezmizli z trhu.

Mnohým manažérom chýba alternatíva správania, keď majú priviesť zamestnancov k tomu, aby robili to čo je treba a udržali sa v konkurenčnom boji. Takže v núdzi – a tá nastane takmer vždy – sa obrátia k starému vzoru, ktorý poznajú. Vytvárajú tlak, lebo si inak nevedia pomôcť.

EXISTUJE AJ INÁ CESTA?

Organizácie sú presvedčené, že nemajú inú alternatívu. Samozrejme každému je jasné, že je lepšie motivovať spolupracovníkov, než ich vystavovať tlaku. To však nie je také jednoduché. Nuž nie sme osly, ktorým keď dajú mrkvu pred nos, tak budú utekať. Jediná motivácia, ktorá skutočne niečo prináša, a potom aj príslovečné hory prenáša je tá, ktorá pochádza z vnútra – a tá sa nedá ovplyvniť, napríklad materiálnymi stimulmi (a ak, tak len veľmi obmedzene).

Existuje teda iná cesta? Čo môžu manažéri robiť, aby skutočne viedli – teda ani nevytvárali tlak, ani neťahali a ani nepostrkovali. Je potrebné byť v kontakte s vedenými. Dobré vedenie nevyžaduje len rozhodnosť a odhodlanosť, ale aj citlivosť.

Dobrí vedenie pripomína niekoľko jednoduchých skupinových princípov, ktoré čiastočne už poznáme z fyziky:

1. Tlak vyvoláva protitlak – preto je potrebné vystúpiť zo špirály tlaku a protitlaku.

Ako môže vyzerať vedenie bez tlaku a čo všetko tak môžete dosiahnuť, si môžete vyskúšať. Napríklad na tréningu vedenia sa zúčastnení manažéri učia spolupracovať s koňmi. Ak chcú dostať koňa do pohybu zistia, že nemá žiaden účinok, ak pritiahnu uzdu. Práve tak málo dosiahnu úplným povolením uzdy. Poučenie je jednoznačné: veľký tlak vyvolá len protitlak.

Skúste si nájsť dobrovoľníka, ktorý s vami spraví nasledovný neverbálny experiment: chyťte ho za ramená alebo plecia a pokúste ho dostať do vami určeného cieľa. Ucítite odpor a to tým väčší, čím hrubšie sa budete správať.

Potom však skúste zmeniť svoju stratégiu a celkom zľahka sa dotknite svojho partnera, priateľsky k nemu pristúpte majúc svoj cieľ pred očami a povedzte si sami pre seba: „Chcem ťa jednoducho vziať so sebou“. Uvidíte, že partner nebude klásť odpor.

Tlak vyvoláva protitlak – to je všeobecne známy fakt. Vo fyzickej rovine to zažil snáď každý, ak ma vytláčajú, vzopriem sa. Napriek tomu väčšina ľudí nedokáže integrovať tento fyzikálny prírodný zákon do každodenného a pracovného života – a prevziať ho na psychickej úrovni. Pretože aj psychický protitlak je reflexnou reakciou. Typický príklad: Pokiaľ zamestnanec robí to, čo chce šéf, je všetko v poriadku. Ak sa však nepridá a prejaví odpor, príde reflex šéfa: učiní nátlak, buď morálny (ktorým apeluje na pracovnú morálku zamestnanca) alebo hierarchicky a použije svoju moc buchnutím do stola „A bude to takto!“. Tlak a protitlak narastajú.

PREŽÍVANIE TLAKU

Pretože reakcia, vyvolávajúca tlak pri odpore, prebieha reflexne, nie je pre manažérov jednoduché opustiť tento vzor správania. Ľahšie bude, ak zistia čisto na fyzickej úrovni, čo sa stane, keď sa im podarí konať bez tlaku. Keď na vlastnom tele ucítia, čo to znamená byť vedený tlakom a čo sa zmení keď tlak nepoužijú. Z tohto dôvodu ponúkajú tréningy so zvieratami alebo iné tréningy, pri ktorých sa využije vlastné telo manažéra, nezabudnuteľný AHA-efekt, ktorého účinky netreba podceňovať. Takýto zážitok môže poskytovať trvalé impulzy na zmenu spôsobu uvažovania a následná zmena myslenia dokáže spôsobiť, že sa rýchlo odnaučia používať dlhé roky podmieňované tlakové reflexie.

Dôležité pritom je, mať stále pred očami: Čo sa stane s tlakom druhých, keď ja nebudem vyrábať tlak? Tlak druhých sa takisto rozplynie. Tlak a protitlak vytvárajú vzájomne stabilizujúci sa systém. Ak chce jeden čeliť tlaku druhého, musí vynaložiť veľa energie, aby vytvoril rovnaký protitlak. Ak by jeden z tých dvoch náhle prestal vyvíjať tlak v stabilnom systéme, stratil by ten druhý okamžite rovnováhu. To znamená: ak manažéri nebudú vytvárať tlak, nebude žiaden tlak existovať – nikde.

Kto sa naučí zriecť sa tlaku alebo protitlaku, určite nebude hodnotený ako slaboch – práve naopak. Nebudú mať potrebu bojovať, aby dosiahli čo chcú – a presne to ich robí silnými.

TLAK NIE JE POTREBNÝ: KAŽDÝ CHCE AJ TAK DOBRE PRACOVAŤ.

Bojovanie stojí len energiu a je absolútne zbytočné, pretože ľudia spravidla chcú to isté a je jedno či je to šéf alebo radový zamestnanec: chcú dobre a úspešne pracovať a za to dostať uznanie.

Potrebu odviesť dobrú prácu môžeme badať aj u malých detí. Je prítomná (až na pár výnimiek) v každom zamestnanom človeku. To znamená: Kto sa naučí viesť ľudí bez tlaku, umožní im dosiahnuť to, čo aj tak chcú: dobre pracovať.

Aj riešene konfliktov prebieha inak, keď je vypnutý bojový modus. Kto sa naučil neprejsť do bojového módu, nechá konflikt prebehnúť. To neznamená, že je voči konfliktu ľahostajný alebo vyhýbavý. Znamená to, že dokáže pozorne vnímať konflikt, ale nedá sa strhnúť a nepotrebuje sa v konflikte presadiť. Skôr hľadá účinné alternatívy, aby konflikt vyriešil.

2. Vlastný vnútorný tlak sa prenáša na tretieho – preto nevytvárajte si sami vnútorný tlak.

Pre každého je nápomocné ujasniť si: Vyrábam si sám priveľa tlaku? Negatívnu stránku vnútorného tlaku poznajú veľmi dobre predajcovia. Ten, ktorý práve uzavrel dobrý obchod, má veľmi dobré šance uspieť aj u ďalšieho zákazníka, ktorého navštívi. Avšak predajca, ktorému sa už štrnásť dní nepodarilo nič predať, oveľa ťažšie klienta presvedčí. Prečo? Pretože je pod vlastným vnútorným tlakom („už mi to teraz musí vyjsť!!!“) a tento tlak nevedome prenáša na svojho zákazníka. Takýto tlak nepovedie k uzavretiu obchodu, lebo sa zákazník začne nevedome brániť.

KTO SI VYRÁBA TLAK, TOMU SA NIČ NEPODARÍ

Kto má práve za sebou úspešný rozhovor, môže tlak odbúrať a byť plne k dispozícii svojmu zákazníkovi. Vedie predajný rozhovor bez toho, aby vyvíjal tlak. To pocíti aj zákazník: cíti sa dobre, príjemne – proti čomu by si mal vytvárať odpor? Ak bude chcieť mať produkt, ktorý mu predajca ponúka, rád si ho kúpi. Ak však bude mať pocit, že je do kúpy tlačený, sám sa rozhodne nekupovať, aj keby ho produkt zaujímal.

3. Viesť znamená ísť vpred a ostatných vziať so sebou – preto nepostrkujte druhých zozadu

Až vzdanie sa nátlaku umožňuje skutočné vedenie druhých. Pretože ak vyvíjame tlak, druhí to vnímajú vždy ako postrkovanie, či už im to vyhovuje alebo nie. Ten kto naopak vedie, hľadá také cesty, ktorými sa aj ostatní radi vydajú.

Tlak ale spôsobuje aj u toho, kto ho vytvára (napr. u manažéra), zníženie schopnosti vnímania. Následok: manažér nie je viac v stave nachádzať iné riešenia než vytvárať nátlak. Štandardným problémom pri mnohých konfliktoch vedenia je, že ak manažéri zistia, že dovtedy vyvolaný tlak neviedol k úspechu, nehľadajú iné riešenia, ale skúšajú to isté – akurát vytváraj ešte väčší tlak, ako predtým. A to samozrejme spôsobí ešte väčší odpor.

„Aby sa problém vyriešil, mal by sa problém najprv riešiť“ – tento citát jedného múdreho človeka sa hodí aj na problémy vedenia. Manažér musí byť pevne prepojený so zamestnancami, pretože bez kontaktu s nimi sa vedenie nekoná. Slobodný kontakt je opäť možný len bez tlaku, pretože kontakt sa podarí len vtedy, ak nenastane žiadny odpor. Keď to manažéri myslia vážne, podarí sa im neskĺzavať už pri malých ťažkostiach do starého vzoru správania. Vzájomný vzťah sa pod tlakom rozbije, dôvera tiež.

4. S poctivosťou najďalej zájdeš – preto sa nepokúšajte o manipuláciu.

Ako posledné platí základný princíp, ktorý mnohých stojí veľkú námahu – a tým je vlastná zodpovednosť: Kto chce niečo zmeniť na druhých, musí sa najprv zmeniť sám. A keď niekto verí, že môže zmanipulovať opísaný spôsob, padne tvrdo na nos. Nemôžete predstierať, že ste tlak odstránili. Ľudia nie sú hlúpi. Ak to nebudete myslieť vážne a úprimne, nebude to fungovať. Dosiahnete s určitosťou len jedno: ľudia vám prestanú dôverovať definitívne.

Aby človek dokázal reagovať trpezlivejšie a mohol tak účinnejšie viesť zamestnancov, pomáha položiť si zopár otázok:

  • Čo robím preto, aby sme s kolegami kráčali spolu?
  • Čo robím keď zbadám, že sa niektorý z kolegov nepridal?
  • Som vtedy náchylný vytvárať na neho tlak?
  • V akej forme vytváram na druhého tlak?
  • Dokážem si na sebe samom uvedomiť, že vytváraniu tlaku na kolegu najskôr predchádza môj vlastný vnútorný tlak?
  • Ako sám seba dostávam pod tlak? Akými myšlienkami?
  • Aký by to malo následok, keby som mohol rozpustiť tento svoj vnútorný tlak?
  • Ako by to zmenilo moje správanie voči mojim kolegom?


Newsletter


kontaktujte nás