Prezentizmus – keď sú zamestnanci v práci iba čiastočne
Ten, kto príde do práce, je zdravý, kto ostane doma, je chorý a nejde medzi zdravých – toto jednoduché pravidlo platí čoraz menej. Veľa zamestnancov sa z posledných síl dovlečie do práce, aj keď majú chrípku alebo ich „sekne“ v krížoch. Prečo? Majú strach, že prídu o prácu, najmä v čase krízy. Nie je to však ten najdôležitejší dôvod. Prezentizmus nie je aktuálny len počas krízy, obrovský vzostup bol zaznamenaný aj počas konjunktúry – stal sa jednoducho súčasťou moderného pracovného sveta.
OZAJSTNÉ PRÍČINY PREZENTIZMU VIDÍME V NIEČOM INOM – V ĽUĎOCH, ORGANIZAČNEJ KULTÚRE, ALE AJ V SPÔSOBE, AKÝM JE PRÁCA DNES ORGANIZOVANÁ.
PREZENTIZMUS JE VÁŽNOU TÉMOU MANAŽÉROV
Čoraz častejšie začína platiť, že jednotliví zamestnanci sú ťažšie nahraditeľní. Čím viac je totiž práca závislá od vedomostí, tým sú aj úlohy komplexnejšie a vyžadujú si špecifickejšiu kvalifikáciu. Takže nie je asi pre nikoho prekvapením, že predovšetkým vysoko kvalifikované pracovné pozície – väčšinou manažéri – majú sklon k prezentizmu.
Aj napriek faktu, že ich pracovná záťaž a stres sú vysoké, býva ich neprítomnosť z dôvodu pracovnej neschopnosti pod priemerom PN v porovnaní s ostatnými pracovnými pracovnými pozíciami. A ako ovplyvňuje takéto správanie manažérov ich podriadených? Máloktorý zamestnanec sa odváži ísť maródiť domov, keď jeho nadriadený príde aj s horúčkou a bez hlasu do práce. Nepriamy tlak prichádza aj od kolegov z tímu. Nikto nechce, aby sa nedodržali termíny projektu „len“ preto, že vypukla epidémia chrípky: človek nechce kolegov nechať „v štichu“. Z dôvodov práce v tíme sa zamestnanci cítia byť zaviazaný takto fungovať. Pritom platí, že čím je atmosféra v tíme lepšia, tým intenzívnejšie zamestnanci tento záväzok voči sebe pociťujú.
Okrem spomínaného skupinového vplyvu nás ovplyvňujú ešte dva faktory. Prvý spočíva v identifikácii zamestnanca so svojou prácou: čím viac je s ňou človek identifikovaný, tým ťažšie je ochotný vypadnúť na nejaký čas kvôli chorobe. Druhý faktor úzko súvisí s pocitom vlastnej hodnoty. Zdá sa nám, ako keby sa čoraz viac zväčšovala skupina ľudí, ktorí potrebujú sami sebe dokázať, že ich nič nezlomí – a dotiahnu sa do práce aj s hlavou pod pazuchou.
JE PREZENTIZMUS ŠŤASTIE ALEBO PREKLIATIE?
Môžete sa spytovať: „No a čo? Prečo by sa organizácia mala starať o to, že jej zamestnanci chodia do práce aj v čase choroby? Nie je to pre firmu pozitívny ukazovateľ, že zamestnanci prídu aj chorí?“
Naša odpoveď znie jednoznačne: „Nie, z dlhodobého hľadiska je prezentizmus pre organizáciu prekliatím“. Okrem priamych a okamžite sa prejavených dôsledkov (nakazenie kolegov, vlečenie sa choroby na základe čoho potom zamestnanec vypadne na podstatne dlhšiu dobu, ako keby chorobu vyležal hneď) má fenomén prezentizmu nepríjemné dôsledky, ktoré sa neprejavia hneď.
Je nespochybniteľné: ten, kto je chorý, podáva nielen slabší výkon, ale dokáže sa len ťažko koncentrovať na prácu a robí chyby. Vo výrobe sa zvyšuje počet pracovných úrazov, keď chorý zamestnanec obsluhuje nejaké zariadenie. Dôsledkov je veľa: zhoršujúca sa obranyschopnosť organizmu, únava a znižujúca sa odolnosť voči stresu; zvyšujúce sa riziko, že ochorenie prerastie do chronickej formy; psychické ochorenia ako napr. depresie, burnout a iné.
Prezentizmus môže citeľne zhoršiť vzťah s kolegami aj zákazníkmi. Chorý človek býva podráždený a ťažko sa dokáže vcítiť do prežívania druhého. U zamestnancov, ktorí majú sklon k prezentizmu, skôr dochádza k frustrácii: „Tak ja sa aj polomŕtva dotiahnem do práce, ale nikto to aj tak neocení“. Prezentizmus spôsobuje konflikty v tíme, pretože stále prítomní zamestnanci majú dojem, že len oni sa obetujú a neustále zaskakujú za chorých kolegov.
Vzniká začarovaný kruh – prezentizmus spôsobuje ešte viac prezentizmu. A s určitým oneskorením zvyšuje aj absentizmus. Nárast prezentizmu v zmysle „vykonávania práce aj napriek chorobe“ významne zvýši v určitom okamihu absentizmus. Takmer vždy prezentizmus predchádza absentizmu.
EKONOMICKÉ DÔSLEDKY PREZENTIZMU
Ak zohľadníme všetky dôsledky prezentizmu, vychádza jeho bilancia negatívne. Zahraničné štúdie vyčísľujú náklady trvalej prezencie na pracovisku že sú dva až desať krát vyššie, ako náklady na práceneschopnosť. Prečo?
Pri vykonávaní práce počas choroby je výkonnosť chorého zamestnanca znížená z dôvodu zníženej schopnosti koncentrácie, ktorú ochorenie spôsobuje. Ale pozor: koncentrácia zamestnanca nemusí byť znížená len z dôvodu samotného ochorenia, ale aj iných problémov, starosťami a strachom, ktoré zamestnanec v bežnom živote prežíva – pri problémoch vo vzťahu, výchove detí, či finančných problémoch.
Dochádza tak k zníženiu produktivity a vzniku nákladov, ktoré sú minimálne tak vysoké, ako náklady spojené s fyzickými ochoreniami. A faktom je, že každý človek je dennodenne vystavený psychickej záťaži, ktorá v konečnom dôsledku spôsobuje vznik rôznych ochorení. Takmer každé ochorenie má svoju históriu – najčastejšie je stres najvýznamnejším faktorom, ovplyvňujúcim začiatok fyzického alebo psychického ochorenia. Ak je človek vystavený viacerým a závažným stresorom, vzniká stres, ktorý môže zapríčiniť najrozličnejšie ochorenia. Tieto spôsobujú absentizmus.
Viac ako polovicu neprítomnosti zamestnancov na pracovisku nespôsobujú choroby, ale práve problémy, starosti a najrozličnejšie obavy, ktoré vo svojich životoch a vzťahoch zažívajú. Často nájdu zamestnanci predsa len v sebe motiváciu a idú do práce.
Aj keď je možné, eliminovať niektoré oficiálne lekársky potvrdené práceneschopnosti, v prípadoch neprítomností na pracovisku zapríčinených z dôvodov problémov a starostí, je možné ich počet redukovať významne.
Záver: absentizmus je spôsobený predovšetkým záťažovými faktormi – psychickými problémami, starosťami v súkromí, na pracovisku či s financiami. Absentizmus vzniká z tých istých príčin, ako prezentizmus. S tým rozdielom, že prezentizmus býva predstupňom absentizmu. Efektívnym riešením pre organizáciu bude preto redukovať tak prezentizmus, ako aj absentizmus.
Ak zahrnieme spomínané záťažové faktory (psychické problémy, starosti v súkromí, na pracovisku či problémy finančného charakteru), nebude centrálnou otázkou prezentizmu ako môžeme zdravie udržať, alebo ho obnoviť – ale ako môžeme zamestnancov odbremeniť, aby sa dokázali lepšie sústrediť na svoju prácu. Prezentizmus sa tak stáva výzvou pre každú organizáciu. Je jasné, že vedenie organizácie, manažment aj zamestnanci samotní majú schopnosť ale aj zodpovednosť, hľadať účinné riešenia na redukciu prezentizmu.
AKO TO ROBIA MÚDRE ORGANIZÁCIE?
Mnohé organizácie si uvedomujú, že prezentizmus a absentizmus predstavujú obrovské finančné náklady. Dnes je už známym faktom, že prezentizmus spôsobuje pokles výkonnosti, ktorý je cca 10 krát väčší, ako pri absentizme. Porovnanie s ľadovcom je výstižné. Absentizmus je viditeľný, prezentizmus je skrytý a preto sa môže bez prekážky rozliezať po organizácii. Nastal čas, podniknúť účinné opatrenia proti plytvaniu zdrojmi organizácie. Jedným z najúčinnejších opatrení je externá zamestnanecká asistenčná služba Employee Assistance Program.
Employee Assistance Program (EAP) je efektívny nástroj, odporúčaný svetovou zdravotníckou organizáciou WHO. Toto odporúčanie sa opiera o množstvo vedeckých štúdií, ktoré dokázali signifikantnú redukciu stresu, ako aj markantné zlepšenie psychického aj fyzického zdravia zamestnancov firiem, ktoré EAP zamestnaneckú asistenčnú službu využívajú.
Prezentizmus a absentizmus stojí organizáciu 20 – 30 % priamych mzdových nákladov. Ak k nim pripočítame ďalšie náklady z výpadku výroby, úrazov, chybovosti, fluktuácie, nespokojnosti zamestnancov a klientov, zvýšenej administratívnej náročnosti, môžu sa náklady na spomínané fenomény až zdvojnásobiť.
Vychádzajúc z opatrných odhadov redukcie týchto nákladov prostredníctvom EAP zamestnaneckej asistenčnej služby iba o 5 %, môžeme rátať s návratnosťou tejto investície (ROI) na úrovni 1:15.
Preto je EAP asistenčná služba považovaná za jednu z najlukratívnejších investícií, aké môže organizácia urobiť.
Poskytnovanie EAP zamestnaneckej asistenčnej služby je okrem iného jasným znakom úcty voči zamestnancom a dôkazom modernej starostlivosti o zamestnancov. To zlepšuje imidž organizácie na trhu práce.
