Peter Kazička

ZABRÁŇTE STRAŠIDLÁM VO VAŠEJ HLAVE, ABY VÁS RIADILI.

Pridané | kategória Osobný rozvoj | autor Peter Kazička

Všetci skrývame vo svojich hlavách celý kaleidoskop kurióznych spoločníkov: či vystrašeného bojka alebo kritického upíra so stále vztýčeným ukazovákom. Týmito strašidlami sú rôzne výroky, ktoré nás významne blokujú a spôsobujú, že nevyužívame svoj potenciál. „Tak na toto jednoducho nemám“, „Nesmiem vytŕčať z radu“, „Nesmiem nikoho odmietať“, „Nikdy nie som dosť dobrý“ atď. Takéto a podobné „presvedčenia“ poznáme všetci.

DEŠTRUKTÍVNA MOC STARÝCH ZÁŽITKOV 

Vo svojom repertoári správania nájdeme také, ktoré obmedzujú alebo deštruktívne pôsobia na našu spokojnosť, zdravie, kvalitu vzťahov a rozvoj potenciálu. Človek si túto nedobrú dynamiku uvedomí, rozpozná ju, rád by sa jej zbavil, je plný odhodlania a chcenia ... ale s pravidla po krátkom čase jeho vôľa stroskotá. Ako keby sme boli pripútaní nejakou neviditeľnou čarovnou šnúrou k našim vzorom a nemali moc nad vlastnými rozhodnutiami. Prečo to tak je? 

Malé dieťa si berie informácie zo svojho okolia, ktoré formujú jeho vnímanie sveta: v rodine, škole, komunite. Formuje sa jeho spôsob uvažovania a správania, ktorý je hlboko ukotvený v jeho nervovom systéme. Pretože naše dozrievanie trvá cca 14 rokov, sme pridlho a často extrémne naviazaní na ochranu skupiny, v ktorej vyrastáme. Intuitívne sa prispôsobujeme v rodine tradovanému vzoru uvažovania, správania a konania. Mnohé rodiny vytvárajú špecifický spôsob správania, ktoré im zabezpečujú prežitie, istotu, uznanie a rôzne výhody. Tak sa podporujú špecifické zručnosti, ako napr. v dynastiách obchodníkov, remeselníkov, umelcov, architektov, lekárov, aristokratov či akademikov.

Okrem týchto odborných kompetencií sa v každej skupine (rodine) vytvárajú individuálne stratégie v oblasti komunikácie, vzťahov a zvládania všedných povinností. Tieto často opakované vzory spôsobujú v mozgu spojenia, ktoré sa časom ustália a prechádzajú do automatizmov. 

VZORY SPRÁVANIA SÚ SPRAVIDLA ĽAHŠIE POZOROVATEĽNÉ U DRUHÝCH, NEŽ U SEBA. 

Pri návšteve priateľov okamžite rozpoznáme, aká nálada v ich rodine panuje a ako sa jednotliví jej členovia k sebe vzťahujú. Rodičia sú vždy priamym príkladom pre svoje deti: ich postoj k životu sprostredkuje deťom základný vzor k zvládaniu najrozličnejších situácií. Deti ako špongia nasávajú každý postoj a vyhlásenie a kopírujú ich. Ich plastický a učenia schopný mozog je v stave prijímať všetky tieto informácie od ľudí, s ktorými vyrastajú a zvnútorniť si ich, prijať ich za svoje. Takto skoro naučené stratégie patria k nášmu repertoáru správania a konania tak samozrejme, že sa v neskoršom veku nad ich zmysluplnosťou a „škodlivosťou“ vôbec nezamýšľame. 

Dlhé desaťročia sa vychádzalo z toho, že neurónové spojenia vytvorené počas vývoja mozgu sú nemenné. Dnes už však vieme, že mozog počas života je schopný modifikovať a reorganizovať pôvodné prepojenia. Mozog je tak v stave, prepísať starý program novým – je potrebné len rozpoznať nevyhnutnosť novej inštalácie a vedome ju vykonať.

Predpokladom pre zmenu hlboko vštepeného správania je porozumieť starému programu. Aby bolo možné tieto hlboké štruktúry identifikovať, musíme svoje vnímanie zjemniť a porozumieť, ktoré z prevzatých vzorov nás dnes obmedzujú, vytvárajú v nás napätie a zaťažujú nás.

V človeku je však prastará sila a chuť k životu. Zážitky z ranného detstva totiž človeka nemusia negatívne ovplyvniť jeho ďalší vývoj. Zásadná je jeho individuálna schopnosť tieto zážitky pozitívne spracovať a prijať ako súčasť seba. Jedno dieťa stratí odvahu žiť slobodne pod vplyvom autoritatívneho zneužívajúceho rodiča a od malička bude jeho sebavedomie veľmi krehké. Iné dieťa vyrastajúce v rovnakom prostredí sa nenechá takýmto vzťahovým prostredím zastaviť a nájde si iný zdroj (napr. iného človeka, učiteľa, starého rodiča), aby sa jeho osobnosť mohla rozvíjať. 

ČO MÔŽE PODPORIŤ NAŠU ODOLNOSŤ VOČI STRESU A ROZVÍJAŤ JU?

Týmto cvičením môžeme preskúmať, ktoré faktory v našom okolí podporujú našu vrodenú odolnosť a podporujú jej rozvoj. Zároveň si môžeme uvedomiť aj vplyvy, ktoré môžu brzdiť prirodzený rozvoj našej sebadôvery i odolnosti. Sebadôvera je výrazom prirodzenej dôvery človeka k svojmu okoliu a najlepšie sa rozvíja vtedy, keď ju majú rodičia a svojim deťom ju „predžijú“ (majú ju ako hodnotu, ktorú žijú). Človek môže autenticky dávať len to, čo pulzuje v jeho žilách. Keď si však uvedomíme, v akých podmienkach vyrastali naši rodičia, je jasné, že sú jedným článkom nešťastnej reťaze. Ľudia, ktorí vyrastali v zlých podmienkach dozrievajú do mužov a žien, ktorí sa snažia svojim blízkym zabezpečiť dobrý a spokojný život. Oni sami však nesú na svojich pleciach vlastnú minulosť. 

Cieľom cvičenia je teda uvedomiť si, aké životné zážitky nás pozitívne ovplyvňujú a ktoré obmedzujú. Pomocou životopisnej línie sa môžeme pozrieť sa na minulé skúsenosti a zážitky, ktoré nás dodnes ovplyvňujú. Chcem však vopred upozorniť, že pri cvičení nejde o obžalobu rodičov alebo iných blízkych ľudí.

Mnohých z nás do vysokého veku ovplyvňujú vyjadrenia rodičov, starých rodičov, učiteľov, pomocou ktorých nepriamo vyjadrovali svoje postoje – na nás mali pozitívny aj deštruktívny vplyv. Pritom nie je rozhodujúce, čo človek zažil, ale aký uzáver si z toho pre seba urobil. Teraz budeme nepriamo pracovať s minulosťou. Na papier si nakreslime zvislú čiaru, ktorá bude predstavovať našu životnú líniu, pomocou ktorej sa dostaneme do svojej minulosti. Pri tejto práci sa nám zrejme vynoria najmä tie spomienky, ktoré nad nami majú stále moc. 

CVIČENIE 1

Budeme potrebovať malé papieriky (post-it), papier A4 a A3, ceruzku, špagátik cca 1 m dlhý.

Krok 1: na papier A4 si napíšte tie zážitky, ktoré vás v živote nejako ovplyvnili – tie, ktoré ste vyhodnotili ako pozitívne, aj tie negatívne. Môžu to byť skúsenosti s rodičmi, súrodencami, starými rodičmi, učiteľmi, spolužiakmi, priateľmi, kolegami, partnermi, svokrami ... neobmedzujte sa v tejto fáze v ich počte. 

Krok 2: na malé papieriky si prepíšte 10-15 tých najdôležitejších a označte si ich aj symbolom plus alebo mínus.

Krok 3: na papier A3 si nakreslite zvislú čiaru a napíšte symboly plus a mínus. Spodok čiary označuje obdobie vášho narodenia a odtiaľ začnite klásť kartičky postupne až k aktuálnemu obdobiu svojho života. Plusy aj mínusy, ktoré tvoria váš osobný životný príbeh, pomocou špagátika, ktorým prepojíte každú udalosť chronologicky názorne odrážajú výchylky.

Krok 4: keď máte svoju líniu hotovú, poodstúpte od nej a preskúmajte ju ako celok: čo všetko ste zažili, ako ste spracovali jednotlivé zážitky? Môžete na seba nechať jednotlivé zážitky pôsobiť, alebo zostaňte pri nejakom najvýznamnejšom a uvažujte o ňom. Cielene nechajte na seba pôsobiť to množstvo zážitkov, ktoré ste zažili a uvedomte si, čo všetko už máte za sebou. Čo všetko ste dokázali zvládnuť, cielene si posilnite svoju sebadôveru a buďte na seba hrdí.

V praxi sme zažili množstvo klientov, ktorí prežili psychické aj fyzické týranie, osamelosť, núdzu, odmietanie i málo lásky. Pri bližšom zoznámení sa s ich príbehmi bolo možné iba v ojedinelých prípadoch vyhodnotiť konanie ich rodičov alebo relevantných ľudí ako vedomé, s cieľom ublížiť – častejšie to bol skôr prejav ich bezmocnosti alebo nevedomosti. Tento poznatok ich bolesť z nepríjmnej skúsenosti síce nezmiernil, ale poskytol im východisko pri spracovaní tejto rany na srdci a duši.

Práve v dnešnom pracovnom svete, orientovanom na výkon, sa mnohí ľudia naučili kompletne vytesniť neprívetivý začiatok svojho života – ako keby neexistoval. 

Jeden mladý muž vyrastal v rodine drogovo závislých rodičov, od malička sa musel starať o seba sám, bol úplne samostatný. Chlapec sa rozhodol žiť inak, ako jeho rodičia. Našiel si podporu v učiteľovi, priateľoch a rodičoch svojich kamarátov. Vyštudoval, oženil sa, má krásnu rodinu a poskytuje im všetko, čo sám nemal. Ale aj napriek svojmu dosiahnutému životnému šťastiu ho stále niečo ženie a je pod veľkým tlakom: robí veci, nie z radosti, ale aby dokazoval, že je schopný.

Toto cvičenie nám umožní uzavrieť starú históriu, zmieriť sa s ňou, prijať ju ako vašu súčasť. Ten, kto dokáže postupne integrovať do svojej osobnosti aj trpké a strastiplné stránky svojho života – ten posilní dôveru v seba. Zmierenie je úplne slobodný proces, ktorý nie je možné urýchliť a počas ktorého sa asi budeme musieť ešte niekoľkokrát vrátiť k svojim bolestivým zážitkom, ale bolesť bude čoraz slabšia, až sa rana zahojí. Rana nám síce zostane, ale bude už zacelená, bude našou súčasťou, ale nebude bolieť. 

HARMONIZÁCIA VNÚTORNÝCH MOTIVÁTOROV A NÁJDENIE ROVNOVÁHY

„Vnútorný sudca“ je inštancia, prítomná v každom z nás, ktorá nám má pomôcť prispôsobiť sa druhým ľuďom. Ako sme už hovorili, v mnohom svoje ranné sociálne prostredie kopírujeme, podvedome preberáme jeho vnímanie sveta, presvedčenia a postoje a tieto sa časom menia na príkazy (poháňače): Nemal by si vytŕčať z radu! Mal by si sa usilovať! Namáhaj sa! Buď perfektný! Ponáhľaj sa! Buď dokonalý! Buď silný!

Vnútorný sudca nie je v podstate zlý, pomáha nám prekonávať vlastnú pohodlnosť aj strach. Potrebuje však silného protihráča, ktorý ho bude držať na uzde. Lebo ak nie je kontrolovaný, permanentne torpéduje náš prirodzený pocit vlastnej hodnoty a naše zdravie.

Príkazy typu: „Dosť nie je nikdy dosť“, „Najprv práca, potom zábava“, „Ak nenadávam, tak dostatočne chválim“ sú spojené s obrovským stresom. Aby sme sa dostali z kolotoča večne nespokojných vnútorných perfekcionistov, je nápomocné poznať svoje vlastné príkazy, ktoré nás poháňajú bez toho, že by sme to vlastne sami chceli.

IDENTIFIKUJTE VLASTNÉ POHÁŇAČE

Nie vždy sme vystavení záťaži len zvonka, ale sami sa zaťažujeme svojou prehnanou kritickosťou. Ako sme už hovorili, počas života sme prevzali množstvo rôznych príkazov, ktoré nás podporujú a pomáhajú nám, ale veľa je takých, ktoré nás brzdia a obmedzujú.

CVIČENIE 2

Krok 1: Porozmýšľajte nad tým, akými kritickými výrokmi sa hodnotíte. Klasické výroky, ktoré nás často ovplyvňujú, znejú nasledovne:

  • Nikdy nie som dosť dobrý/á. Musím byť ešte lepší/ia!
  • Najprv práca, potom zábava!
  • Musím byť najprv dobrý/á, aby som si zaslúžil/a nejaké ocenenie!
  • Nesmiem vytŕčať z radu!
  • Nesmiem byť nikomu na obtiaž!
  • Musím pomáhať druhým ľuďom!
  • Nesmiem hovoriť NIE!
  • Keď myslím na seba, som egoista!
  • Len chvastúni sa pýšia vlastnými úspechmi!
  • Atď. (ak vás napadnú iné, dopíšte si ich pod tento zoznam)
Krok 2: rovnako ako kritické hlasy, ktoré v sebe nosíme, nás sprevádzajú aj „pomáhači“. Takýto hlas je pre človeka ako vietor fúkajúci do chrbta, poskytuje ochranu a silu. Započúvajte sa do seba a napíšte si, akými výrokmi si dodávate odvahu a sebadôveru:
  • Nie som zodpovedný myslieť za druhých a preberať za nich zodpovednosť!
  • Môžem robiť veci po svojom!
  • Môžem skúšať a experimentovať!
  • Môžem požiadať o pomoc a prijať ju!
  • Teším sa zo svojich úspechov a zo seba samého!
  • Môžem si to uľahčiť!
  • Môžem si uvedomovať svoje prežívanie a kazovať ho!
  • Som hodnotný/á, dôležitý/á aj bez toho, aby som druhým niečo dokazoval/a!
  • Je v poriadku robiť chyby a učiť sa z nich!
  • Chcem získavať svoje vlastné skúsenosti!
  • Môžem dôverovať druhým ľuďom!
  • Môžem meniť svoje rozhodnutia!
  • Rešpektujem a vážim si sám seba. 
  • Som si vedomý/á svojich kvalít a schopností.
  • Starám sa o svoje potreby. 
  • Dbám na to, aby dávanie a prijímanie bolo v rovnováhe.
  • Keď sa mi niečo podarí, pochválim sa.
  • Atď. (ak vás napadnú iné, dopíšte si ich pod tento zoznam)

Krok 3: keď vám je zrejmé, ktoré z príkazov vás ovplyvňujú, môžete sa rozhodnúť, ktoré si chcete v ďalšom živote ponechať a ktoré naopak chcete vrátiť jeho pôvodnému autorovi. 

AKO OSLABIŤ MOC PRÍKAZOV

Uvedomenie si príkazov je základným predpokladom, ako sa oslobodiť. Dôležité je ale praktické využitie týchto zistení priamo v živote. Chcem vám preto poskytnúť praktický návod, ako oslabiť ich moc nad vami. Je potrebná vaša dôslednosť, disciplína a ochota postupovať krok po kroku – nie je reálne robiť míľové kroky. Je potrebná správna technika, vytrvalosť a veľká dávka humoru, aby ste sa dokázali natrvalo zbaviť svojich „starých známych“. Najprv však treba porozumieť reťazcu podnet  reakcia. 

Popíšem jeden príklad, ktorý mnohí z nás často zažívajú. Aj napriek tomu, že sa cítime veľmi preťažení, nedokážeme jednoznačne povedať NIE. Keď za nami príde šéf do kancelárie a prinesie kopu podkladov s prosbou o ich spracovanie (podnet), zaktivuje sa v nás určitý vzor, ktorý sme už často zopakovali (reakcia) a povieme: ÁNO, aj keď naše ozajstné chcenie je NIE. K nášmu pracovnému preťaženiu sa navyše pridá aj hnev na seba za to, že nevieme odmietnuť. 

Naskočí správanie, ktoré máme hlboko vžité. Najmä, ak sme v stresujúcej situácii, náš systém automaticky siahne po starej zažitej reakcii a zabráni prístup novo naučenému správaniu – v tomto prípade odmietnutiu. To je najčastejší dôvod prečo novú techniku naučenú na tréningu, nedokážeme aplikovať v praxi.

Dôležitý faktor úspešnosti je časový priestor, ktorý musíme mať k dispozícii na realizáciu zmeny – ak sme v strese, zmena sa s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí. Ak budeme akceptovať tieto požiadavky na zmenu, podarí sa nám zo svojho správania vyčiarknuť to, čo nás brzdí.

Vo vnútri každého z vás drieme potenciál, ktorý takmer nevyužívate. Vaše vedomie, vaša schopnosť sebareflexie a vybalansovaného sebariadenia sú rovnako vzácnou surovinou ako voda a vzduch. Pomocou tejto duševnej sily, ktorá vo vás drieme, sa môžete postaviť čelom k mnohým výzvam, ktorým ste vystavení – musíte len tento zdroj sily odkryť. Ak som vás inšpiroval ku zmene, kontaktujte ma.

 

 



Newsletter


kontaktujte nás