Martina Kazičková

Psychologické hry na pracovisku - 2.časť. Ako sa nenechať vlákať do pasce?

Pridané | kategória Zdravá organizácia | autor Martina Kazičková
Často je naša komunikácia plná výčitiek, obvinení alebo obrán a jej skutočný cieľ úplne stratíme zo zreteľa. Takéto verbálne konflikty pozná každý z nás, rovnako ako frustráciu, ktorá na nás potom dopadne, pretože si uvedomíme, že sme opäť raz spolu komunikovali bezvýsledne.
Môžeme to však zmeniť. Nezávisle od toho, či na porade alebo v individuálnom rozhovore, veľmi rýchlo sa rozohrá psychologická hra, komunikácia sa dostane do slepej uličky a nikto nevie, ako sa z nej rýchlo dostať. V minulom článku sme sa venovali podstate psychologických hier, ktoré spolu hráme. V druhej časti môjho článku sa chcem zamerať na možnosti, ako je možné prestať hrať hry, ako vystúpiť z role a vôbec sa do nich nezapojiť.
 
Témou porady tímu je nárast reklamácií klientov. Nespokojný šéf otvára poradu podráždeným hlasom: „Report za posledný mesiac je čistá katastrofa. Niektorí klienti čakajú na linke vyše päť minút, kým sa im niekto začne venovať. Od klientov dostávam každú chvíľu maily, v ktorých sa mi sťažujú, že jednu zákazku musia reklamovať aj tri krát. Takto to teda vážení ísť nemôže.“
Členovia tímu pri počúvaní šéfa riadne znervózneli a jeden z nich sa hneď ujal slova: „Tak to ale pri našej najlepšej vôli nie je naša chyba. Už celé týždne sme personálne poddimenzovaní. A už vôbec nemôžeme za to, keď technici prídu neskoro alebo nedokážu opraviť príčinu reklamácie.“ Jeho kolegovia hundrúc prikyvujú hlavami. „Presne tak“, prichádza na pomoc svojmu kolegovi ďalší člen tímu, „ako by sme len my na hotline boli zodpovední za nespokojnosť klientov. My schytávame hnev priamo od klientov, nevieme predsa ovplyvniť nekvalitné vybavenie reklamácií na iných útvaroch. Oni by si mali v prvom rade zlepšiť svoje štatistiky.“
 
Takéto rozhovory prebiehajú denne v mnohých firmách. Prejavujú sa v nich tri typické roly dramatického trojuholníka, ktoré na seba nevedomky prevzali účastníci mítingu:
Prenasledovateľ, ktorý obviňuje, kritizuje (zriedkakedy konštruktívne), karhá, vyčíta a stále hľadá chyby. Spôsob komunikácie znevažuje jeho partnera v rozhovore a robí z neho obeť.
Obeť sa bráni, je sklamaná a cíti sa byť bezmocná a závislá. Často ignoruje svoju schopnosť riešiť problémy a ľutuje sa. Vedome alebo podvedome vysiela signály, že urýchlene potrebuje pomoc.
Záchranca sa vedome alebo podvedome ponáhľa obeti na pomoc: rád poradí, podsúva obeti návrhy riešenia, preberá za obeť zodpovednosť a tým posilňuje obeť vo svojej roly a jej neschopnosti.
 

AKO SA NENECHAŤ VLÁKAŤ DO PASCE?

Tip 1 ZISTITE, KTORÁ JE VAŠA OBĽÚBENÁ ROLA

Aj napriek tomu, že sa počas rozhovoru môžete ocitnúť v ktorejkoľvek z uvedených troch rolí, zvyčajne do tohto komunikačného kolotoča vstupujete vo svojej obľúbenej roly. Má zmysel uvedomiť si, ktorá z tých troch rolí to je: inklinujete skôr k prenasledovateľovi, obeti či záchrancovi? Keď budete mať odpoveď na túto otázku, môžete sa vyhnúť nastraženej pasci a cielene svoju komunikáciu nasmerovať iným, želaným smerom. Tým vlastne utlmíte začiatok alebo priebeh verbálneho konfliktu.
 
TEST: K AKÝM ROLIAM SA PRIKLÁŇATE V KONFLIKTNÝCH SITUÁCIÁCH?
Zodpovedajte prosím nasledujúce otázky čestne a spontánne – ÁNO alebo NIE.
 
 1. Inklinujete k útokom a výčitkám? Áno Nie
 2. Máte tendenciu sa skôr brániť alebo sa ospravedlňovať? Áno Nie
 3. Potrebujete často pomáhať? Áno Nie
 4. Radi sa púšťate do slovných súbojov a konfliktov? Áno Nie
 5. Pokúšate sa skôr zabrániť konfliktom? Áno Nie
 6. Radi dávate druhým rady, aj keď oni môžu prísť na riešenie sami? Áno Nie
 7. Musíte mať vždy a všade pravdu? Áno Nie
 8. Hovoríte a rozhodujete za druhých, aj keď to oni môžu urobiť sami? Áno Nie
 9. Zvyknú o vás druhí hovoriť, že radi „mudrujete“? Áno Nie
10. Robí vám problém, vysloviť jasne odlišný názor, alebo niekomu povedať „Nie“? Áno Nie
11. Chodia za vami vaši priatelia alebo kolegovia stále s rovnakými otázkami? Áno Nie
12. Cítite sa niekedy bezmocní, keď sa veci nedaria? Áno Nie
13. Často si o druhých myslite: „Ako len môže byť taký...(hlúpy, nepresný, slabý)? Áno Nie
14. Obraciate sa častejšie na druhých so žiadosťou o radu, lebo si myslíte, že to vedia lepšie ako vy? Áno Nie
15. Informujete druhých stále o tom istom, opakujete im inštrukcie s trpezlivosťou? Áno Nie
16. Máte problém sa niekedy presadiť? Áno Nie
17. „Diagnostikujete“ často druhých  a hovoríte im, čo si myslia a cítia? Áno Nie
18. Dostávate často prácu kolegov na vybavenie vy? Áno Nie

Bolo by zaujímavé, keby ste požiadali niekoho blízkeho, kto vás pozná (a dokáže k vám byť otvorený), aby odpovedal na test miesto vás a potom by ste si mohli porovnať výsledky. Ako sa vidíte vy a ako vás vníma okolie? Sú výsledky podobné, alebo sú odlišné?
 
VAŠA OSOBNÁ PREFERENCIA ROLÍ
Ak ste odpovedali „ÁNO“ na otázky 1, 4, 7, 9, 13 a 17, inklinujete k roly prenasledovateľa.
Ak ste odpovedali „ÁNO“ na otázky 3, 6, 8, 11, 15 a 18, inklinujete k roly záchrancu.
Ak ste odpovedali „ÁNO“ na otázky 2, 5, 10, 12, 14 a 16, inklinujete k roly obete.
Ak sú vaše odpovede rozmanitým mixom rolí, svedčí to o tom, že dokážete konať dostatočne flexibilne a neprikláňate sa k niektorej z uvedených rolí.
 

Tip 2 AKO VYSTÚPIŤ Z ROLE A AKO SA UBRÁNIŤ PRENASLEDOVATEĽOVI, OBETI A ZÁCHRANCOVI? ZMEŇTE SVOJE SPRÁVANIE.

Vystúpiť môžete z ktorejkoľvek roly, aj počas rozhovoru, pokiaľ si uvedomíte, že ste sa nechali zlákať do dramatického trojuholníka. 
Ako vystúpiť z roly prenasledovateľa? Ako sa ubrániť prenasledovateľovi?
  • Dajte svojmu partnerovi možnosť vyjadriť svoj názor, počúvajte ho a pokúste sa ho porozumieť.
  • Zamyslite sa nad sebou, prečo sa cítite byť nadradení nad iných.
  • Zvážte, aké bude mať dôsledky pre ďalšiu spoluprácu, keď druhých zhadzujete, kritizujete a urážate.
  • Prepočujte provokácie, nereagujte na ne.
  • Vecne odmietnite jeho spôsob komunikácie s vami.
  • Prerušte rozhovor, odmietnite ďalej komunikáciu jeho štýlom.
Ako vystúpiť z roly obete? Ako sa ubrániť obeti?
  • Porozmýšľajte nad tým, aké sú vaše priania a záujmy.
  • Zvážte, aký druh podpory si prajete, aby ste sa mohli cítiť rovnocenní.
  • Zamyslite sa nad tým, čo spôsobuje, že nedokážete prevziať zodpovednosť.
  • Starostlivý odstup, nenechajte sa zmanipulovať nárekmi obete.
  • Podnecovanie obete k aktivite. Prisľúbte len minimálnu pomoc, skôr formou koučingu.
Ako vystúpiť z roly záchrancu? Ako sa ubránite záchrancovi?
  • Rozmýšľajte, prečo potrebujete pomáhať druhým. Neberiete náhodou druhým šancu, aby boli samostatní?
  • Nepomáhajte bez dohody, nevnucujte pomoc. Nezhadzujte schopnosti druhého.
  • Dôverujte svojmu pocitu, že ste využívaní a odmietnite občas poskytnúť pomoc, najmä vtedy, ak vám to bráni v uspokojovaní vašich potrieb alebo vo vykonávaní vašej práce.
  • Stanovte jasné hranice, akú pomoc chcete prijať.
  • Odmietnite nežiaduce rady.
  • Prijmite iba pomoc, ktorú prijať naozaj chcete.
 

Tip 3 SÚSTREĎTE SA NA VECNÚ ROVINU KOMUNIKÁCIE

Ak ste so svojimi partnermi skončili v dramatickom trojuholníku, pomôže vám zamerať sa na faktickú rovinu rozhovoru. Čo bolo jeho cieľom? Často pomôže, keď si dáte krátku prestávku, ktorá vám umožní dištancovať sa od emócií, ktoré sprevádzali váš konflikt. Môžete jednoducho povedať: „Bude najlepšie, ak náš rozhovor na chvíľu prerušíme. Zdá sa, že sa točíme stále v kruhu a naše emócie veľmi ovplyvňujú náš rozhovor. Stretnime sa tu znovu o desať minút a budeme pokračovať v diskusii ako môžeme našu situáciu vyriešiť.“
Diskutujte o tom:
  • Čo sa za jednotlivými výrokmi skrýva,
  • Ktoré potreby zatiaľ neboli zohľadnené,
  • Čo zostalo nevyslovené, alebo nevypočuté,
  • Koho frustrácia alebo hnev sa skrýva vo výpovediach,
  • Čo si kto naozaj praje,
  • S akými ťažkosťami treba počítať.
 

ČO DODAŤ NA ZÁVER

Hranie psychohier má negatívny dopad na imidž človeka. Po určitej dobe začne okolie vnímať iniciátorov hier ako bezcharakterných, pretože hry sú vo svojej podstate nečestné. Na druhej strane, ak okolie pristúpi na hranie hier a neodmietne ich, iniciátor hry si často ani neuvedomí, že niečo v jeho konaní nie je v poriadku a neprestane ich hrať.
Hry umožňujú rôzne „zisky“: nemusím komunikovať otvorene, neprejavujem skutočné potreby a city, nemusím odkrývať svoje motívy, prinášajú mi pocit moci nad druhými a nemusím preberať zodpovednosť.
Keď si hľadáme priateľov, partnerov či šéfa, väčšinou si želáme, aby to boli ľudia, ktorým môžeme dôverovať, sú čestní, nepodrazia nás a budú nás rešpektovať. Vzťah a dôveru tvorí vzájomná tolerancia, úprimnosť, priznanie si chyby, spoľahlivosť, zodpovednosť, spätná väzba či spoločné záujmy. 
Vyššie uvedené vlastnosti u iniciátorov hier nie sú stabilné. Ak potrebujeme od druhého spoľahlivosť, tak predovšetkým takú, že sa môžeme spoľahnúť na predpokladaný spôsob správania a zodpovednosť. U iniciátorov hier to však nie je možné, pretože hry sú postavené na prekvapeniach, úskokoch, pasciach, neférovom správaní, netolerantnosti, manipulácii a neochote prevziať individuálnu zodpovednosť. A keď sa nad tým zamyslíte, chceli by ste mať dlhodobé vzťahy s takýmito ľuďmi? Ak ste si odpovedali NIE, potom hry neiniciujte a pokiaľ je to možné, ani ich nehrajte. 
 
Autorka publikovala článok aj v časopise ZISK 8/2017
 


Newsletter


kontaktujte nás