Martina Kazičková

REŠPEKT A ÚCTA ZAŽÍVAJÚ RENESANCIU

Pridané | kategória Osobný rozvoj | autor Martina Kazičková

Viete, ktorý motivačný faktor je pre väčšinu zamestnancov najdôležitejší? Štúdia spoločnosti Mercer, zrealizovaná pred nedávnom na vzorke 30 000 zamestnancov zo 17 krajín, hovorí jednoznačne: je ním rešpekt. Zamestnanci očakávajú viac rešpektu od svojich šéfov, manažéri vyžadujú rešpekt zamestnancov. Naozaj sa rešpekt vytratil z pracovného sveta alebo len jednoducho nadobudol väčšiu dôležitosť? Nech je to akokoľvek, faktom ostáva: rešpekt získate len vtedy, ak vy sami rešpektujete druhých.

Motivácia nerešpektovaných zamestnancov rapídne klesá a dôsledkom neúctivého správania šéfa narastá nespokojnosť a odpor voči takémuto nadriadenému. Štúdie dokazujú, že ak sa manažéri správajú k zamestnancom s rešpektom, sú títo motivovanejší a pracujú s väčším nasadením pre firmu.

V modernej renesancii zažíva rešpekt návrat k svojim antickým koreňom. Rešpekt pochádza z latinského respicere, čo znamená zohľadňovať, brať ohľad. Ak niekto vyžaduje rešpekt, hovorí: chcem byť druhým videný, očakávam že budem so svojimi potrebami zohľadňovaný a braný vážne. Pritom je úplne jedno, či to hovorí robotník, lekár, politik alebo šéf predstavenstva – všetci žiadajú „viac rešpektu“. 

Je ťažké povedať, či je nedostatok rešpektu aktuálne väčší ako v minulosti. Pravdepodobne je len možné ho ľahšie reklamovať ako voľakedy. Možno naša kultúra nepodporuje rešpekt: pohľady prilepené na displeje mobilov, ktoré sa len zriedkakedy odtrhnú, aby ho presmerovali na ľudí naokolo. Každodenný zhon spôsobuje, že nie vždy berieme ohľad na druhých a nie sme k nim pozorní. Predovšetkým vtedy, keď sledujeme vlastné individuálne záujmy, nemáme chuť sa venovať tomu, čo je dôležité pre toho druhého. Asi v takýchto situáciách zaznievajú hlasy volajúce po rešpekte na pracoviskách mimoriadne nahlas.

FIRMA – PUSTINA REŠPEKTU

V zamestnaneckých prieskumoch, ktoré vykonávame v organizáciách, patria hodnoty súvisiace s rešpektom (ocenenie, uznanie, férovosť a slušnosť) k najvýznamnejším očakávaniam zamestnancov. Očakávania sa však v mnohých firmách významne odlišujú od reality. Väčšina zamestnancov sa sťažuje na nedostatok rešpektu na pracoviskách. Manažéri nedychtia po rešpekte o nič menej, ako „ich ľudia“. V našich interných prieskumoch sa túžba po rešpekte objavuje medzi TOP 3 najnaliehavejšími želaniami šéfov (popri väčšej slobode v rozhodovaní a väčšom priestore na prácu so svojimi ľuďmi). V čom je teda problém, keď si všetci pre seba želajú viac rešpektu? Veď nemôže byť také ťažké rešpektovať iných. 

Šéfovia často nepreukazujú dostatok rešpektu z nepozornosti. Existujú určité prvky v správaní manažérov, čo budú ako neúctivé vnímať takmer všetci zamestnanci. Je dôležité na to zvyšovať citlivosť manažérov. Napríklad pod stresom z nedostatku času sa mnohí šéfovia správajú neúctivo, ale neuvedomujú si to. Pod tlakom sa vytrácajú elementárne prejavy slušnosti: pozdrav, prosba a poďakovanie. Predovšetkým sa však svojim zamestnancom nevenujú tak, ako si to rešpektujúce spoločné bytie vyžaduje. Keď za šéfom príde zamestnanec, ktorý chce prediskutovať svoje obavy o nedodržanie termínu dôležitej zákazky a ten ho začne chlácholiť, že to zvládne, ako bude zamestnanec počuť šéfovu reakciu? Najskôr: „Moje problémy nie sú pre šéfa vôbec dôležité“.

Aj dávanie spätnej väzby a kritizovanie sú klasické oblasti, v ktorých sa šéfovia nechtiac správajú neúctivo. „Ale veď ste tvrdili, že klient tú zmluvu podpíše!“ Takto formulovaná kritika nie je vecná, ale spochybňuje dôveryhodnosť kritizovaného: a to je oprávnene vnímané ako neúctivé, osobnosť nerešpektujúce správanie. Prejavov neúctivosti vznikajúcich v dôsledku komunikačnej neobratnosti je veľmi veľa. 

Ale v pracovnom svete zaznamenávame podstatne viac neúctivosti než len v oblasti komunikácie. Možno ste už zažili situáciu, kedy ste vy sami niečo tvrdo odpracovali a pochvalu za to dostal váš šéf, ktorý si zásluhy nechal pre seba a o vašej práci sa nikto nedozvedel. Takíto manažéri si neuvedomujú, že možno získajú pozornosť manažmentu, ale v podstate je to Pyrrhovo víťazstvo. Z dlhodobého pohľadu totiž stratia niečo, čo im má byť sväté: spochybnia svoju dôveryhodnosť a prídu o rešpekt svojich ľudí. 

PREJAVY DEŠPEKTU BÝVAJÚ RÔZNE

Manažéri, ktorí neprejavujú svojim zamestnancom rešpekt, poškodzujú firmu. Ako sa prejavuje nerešpektovanie našej osobnosti? Ak sa druhí snažia diktovať, čo potrebujeme a máme robiť, ak naše potreby nie sú dostatočne zohľadňované, ak sme nútení robiť niečo proti svojmu presvedčeniu, ak nás ignorujú, vysmievajú sa alebo ak nás len jednoducho nepočúvajú. Zamestnanci, ktorým sa od vedenia dostáva uznanie, podávajú v práci lepší výkon. Manažéri si však často nie sú vedomí toho, aký má ich správanie účinok na ostatných. Neúctu ku kolegom dokumentuje rozprávanie jedného klienta:

Môj šéf mi zavolal večer o 21:00 domov, že mám pripraviť na stretnutie u klienta prezentáciu výsledkov jedného, práve dokončeného projektu (na ktorom som bol iba na jeho začiatku). Ráno mám ísť na 08:00 miesto neho ku klientovi (vzdialenému 100 km) a projekt odprezentovať. Nespal som celú noc, kým som od kolegov pozháňal podklady k prezentácii a pripravil nejaké zmysluplné výstupy. Ráno o 06:00 som sadol do auta a o 07:50 som vchádzal ku klientovi. Na moje prekvapenie, presne o 08:00 prišiel aj môj šéf a povedal mi, že prezentácia nebude potrebná – on povie o projekte zopár slov sám. Na stretnutí ma vôbec nepustil k slovu, moja prítomnosť vôbec nebola potrebná. Úplne ma však zabil výčitkou: „Dokedy budem čakať na tú záverečnú správu, kedy to konečne dorobíte? Asi si na vás posvietim, čomu sa v práci vlastne venujete, keď mi nikdy nič neodovzdáte včas!!!“ Cítil som sa strašne, úplne zhodený, frustrovaný z prístupu môjho šéfa. Kto som pre neho? Veď nemá ani minimálny rešpekt pred mojou prácou! Zaprisahal som sa, že sa teda kvôli nemu určite v práci nepretrhnem“.

Podobné situácie zažívajú zamestnanci každodenne, uvedený príklad nie je vôbec ojedinelý. 

Je to paradoxné, ale čím plochejšie sú hierarchické štruktúry vo firme, tým viac sú manažéri závislejší na rešpekte zamestnancov. V minulosti sa mohli viac opierať o svoju moc, ale dnes – najmä v mladšej generácii – prestáva existovať rešpekt z formálnej moci manažérov. Čím menej budú šéfovia využívať svoju formálnu moc a budú prirodzene rešpektovaní, tým skôr sa nimi nechajú ľudia viesť. 

 

6 PRAVIDIEL REŠPEKTU

1. Pracujte na svojom sebapoznávaní

Iba človek, ktorý sa v sebe dobre orientuje, pozná svoje silné aj slabé stránky a dokáže ich akceptovať, je schopný oceňovať inakosť druhých. Sebapoznanie je preto základným predpokladom rešpektovania iných a dá sa povedať, že to je nikdy nekončiaci proces.

 

2. Prejavte rešpekt ako prví

Ako sa do lesa volá, tak sa z neho ozýva: rešpekt je vzájomný. Ak sa k druhým správate s rešpektom, zvyšujete šancu, že sa vám ich rešpekt vráti. 

3. Buďte pozorní k druhým ľuďom

Iba ak má človek pocit, že zohľadňujete jeho potreby a zraniteľnosť, bude sa cítiť byť rešpektovaný. Rešpekt vyžaduje pozornosť.

4. Pozrite sa na svet z perspektívy druhých

Ľahšie budete rešpektovať to, čomu rozumiete. Ľudia sa cítia byť rešpektovaní len vtedy, keď majú pocit, že sa snažíme porozumieť ich motívy, prežívanie, úmysly či postoje. Zdanlivý pesimista v tíme nemusí chcieť so svojím typickým „Áno, ale...“ zadupať do zeme každú vašu myšlienku: má len svoje dôvody pre opatrnosť. 

5. Neoplácajte neúctu neúctou

Zachovajte si duševnú rovnováhu aj vtedy, keď vás iní nerešpektujú. Ak na neúctu zareagujete úctivo, s rešpektom, významne znížite napätie v tejto situácii. Spravidla si potom ľudia skôr uvedomia svoje neúctivé správanie a zmenia ho, ako keď zareagujete na ich neúctu „rovnakou mincou“.

6. Dbajte na svoju zrozumiteľnosť

Neúctivosť vzniká často aj v dôsledku nepozornosti v komunikácii. Už nejasný spôsob vyjadrovania býva vnímaný ako neúctivý: „Nestojím ti za to, aby sa snažil vyjadriť sa zrozumiteľne a jednoznačne“. Medzi šéfom a zamestnancom vznikajú často situácie, ktoré zamestnanec vníma ako neúctivé. Napríklad ak kritika nie je formulovaná vecne a konkrétne, ale je všeobecná, obviňujúca alebo hodnotiaca osobnosť zamestnanca.

 

TEN, KTO NEREŠPEKTUJE, SÁM STRÁCA REŠPEKT

Rešpektovaní šéfovia bývajú spravidla dobrí odborníci, charizmatickí ľudia orientovaní na tím. Niektorí stratia rýchlo svoj kredit neodbornými rozhodnutiami, nezmyselnými zmenami, preukážu sa ako nepredvídateľní byrokrati bez vízie alebo sa k ľuďom správajú bez rešpektu. 

Ako šéf môžete byť skvelý odborník, ale ak sa neúctivo správate k druhým ľuďom, nezískate rešpekt druhých. Problém býva, že manažér si neskoro uvedomí, že jeho správanie ľudia vnímajú ako neúctivé. Často býva neskoro na zmenu. Ak sa ľudia necítia byť rešpektovaní a prestanú sami rešpektovať, prejaví sa to v ich deštruktívnom správaní: ich angažovanosť prudko poklesne, podajú vnútornú výpoveď, alebo skrytou sabotážou svojho šéfa.

NEMÝĽTE SI REŠPEKT S KOMPLIMENTOM

Aj manažéri, ktorí sa k druhým správajú s rešpektom, kritizujú, ukladajú sankcie, zamietajú žiadosti a presadzujú nepopulárne opatrenia. Ale každým svojím činom dávajú na známosť: uznávam ťa ako človeka a zohľadňujem tvoje potreby v tom, čo robím. Aj vtedy, keď ti neviem vyhovieť, keď sa sporíme alebo keď nie som s tebou celkom spokojný.

Zdvorilosť nie je rešpekt. Mladík ponúkne miesto na sedenie staršej žene v preplnenom autobuse. Zdvorilé, či nie? Žena však vidí situáciu inak ako mladík: „Ďakujem, ale taká stará zasa nie som!“ Z tohto príkladu vyplýva: zdvorilosť je užitočná vtedy, keď nie je možné naozaj sa zaoberať s potrebami a sebaobrazom toho druhého. Správnym nástrojom na zaistenie rešpektu je komunikácia. Napríklad vecne formulovať kritiku, nikdy nekritizovať osobnosť, nezovšeobecňovať a nepaušalizovať, nepoúčať či obviňovať. V komunikácii sa nesústreďujte len na slabé stránky, ale aj na tie silné. Preto primerane chváľte. A učte sa aktívne počúvať a klásť otázky, aby ste porozumeli perspektíve toho druhého.

REŠPEKT NIE JE METÓDA, ALE POSTOJ

Zamestnanci nečakajú od manažmentu žiadne prázdne chválospevy – celkom presne vedia, kedy je uznanie ozajstné a kedy im poklepávajú po pleci, pretože sa to má. Ľudia nie sú hlúpi, okamžite rozpoznajú neúprimnosť vášho konania. 

Rešpektujúci manažéri bývajú úspešní, dokážu postúpiť až na najvyššie priečky manažmentu: najmä vo vhodnej firemnej kultúre. Pretože postoj a dobrá vôľa jednotlivca sú síce dôležité, rozhodujúca je kultúra firmy. Rešpekt je potrebné cielene podporovať a vyžadovať v celej organizácii. Možností je viac: od centier zaoberajúcich sa sťažnosťami zamestnancov na neúctivé správanie až po zakomponovanie rešpektu sa týkajúcich hodnôt do hodnotenia manažmentu (napr. formou 360°spätnej väzby). V neposlednom rade je dôležitým princípom (dôsledne dodržiavaným), že manažéri budú povyšovaní len na základe toho, ako dobre ovládajú svoje manažérske remeslo, respektíve ak naň majú dobré predpoklady. Aby mohli reálne zažiť situáciu, keď im zamestnanci z úprimného srdca povedia: „Tak to teda veľký rešpekt, šéfe!

Kontaktujte nás na koucing@mktraining.sk

Autorka publikovala článok v aj v časopise Zisk manažment 2/2015   



Newsletter


kontaktujte nás