Keď bolí duša
Depresie, úzkostné stavy, závislosti – každý desiaty deň práceneschopnosti sa vzťahuje na psychické ochorenia. Mnohí z nás sa cítia byť zaskočení, keď sa dozvedia, že niekto v ich okolí trpí psychickým ochorením: nevedia, ako sa majú k nemu správať, ako na ich ochorenie reagovať a či je vôbec vhodné otvárať túto tému. Ešte ťažšie to majú manažéri, ktorí v takejto situácii prežívajú dilemu, ako môžu takto chorých zamestnancov pracovne zaťažiť. Keďže táto téma býva vo firmách tabu, prinášame zopár praktických tipov, ako komunikovať so zamestnancami s psychickými problémami.
Zuzka sa do práce po dlhej PN-ke tešila. Už zajtra by mala nastúpiť po desiatich týždňoch práceneschopnosti, ktorú strávila doma kvôli ťažkým depresiám. Ale konečne sa cíti dobre a má radosť z toho, že sa opäť stretne so svojimi kolegami aj klientmi. Keď ráno prišla do práce zistila, že v jej kancelárii sedí nový kolega. Jej pracovisko počas jej neprítomnosti presunuli na koniec chodby do malej miestnosti, pretože bude pracovať len na pol úväzku. Na konci prvého dňa v práci bola sklamaná, pretože žiaden z kolegov sa nezaujímal, ako sa jej darí a mala pocit, že sa téme jej zdravotného stavu zámerne vyhýbajú: a to jej práve teraz, keď potrebuje podporiť a povzbudiť, nepadlo dobre.
PSYCHICKÉ PROBLÉMY SÚ VEĽMI ČASTÝ DÔVOD PRÁCENESCHOPNOSTI
Každý tretí človek počas svojho života aspoň na krátky čas trpí nejakým psychickým ochorením. A ak vezmeme do úvahy aj psychosomatické ochorenia, je to každý druhý. Práve v pracovnom svete sú psychické problémy zamestnancov tabuizované: samotnými postihnutými, ale aj kolegami a nadriadenými. Príznaky ochorení bývajú tutlané, chorí zamestnanci zvyknú predstierať, že „sú v pohode“. Pri psychických problémoch je veľmi dôležitá včasná pomoc: čím skôr sa človek začne liečiť, tým má lepšie vyhliadky na úplné vyzdravenie.
Človek nemusí byť psychológ, aby si všimol zmenu v správaní kolegu. Ľudia dokážu svoje problémy zakrývať a predstierajú, že sa nič nedeje, ale pozornému oku neujdú príznaky psychických problémov. Najlepším indikátorom býva zmena v správaní. Keď sa vždy optimistický a komunikatívny kolega začne sťahovať do seba a vyhýba sa spoločnosti, mal by manažér zareagovať. Často sa totiž pridruží zníženie výkonnosti a narastá chybovosť. Nepotrebujete ani žiadne sofistikované dôkazy, váš pocit, že niečo nie je v poriadku úplne postačuje, aby ste túto tému s dotyčným zamestnancom otvorili. Často býva za zmenou správania prebiehajúci rozvod, privátne problémy, či nejaké iné ochorenie.
Úlohou manažéra nie je určovať diagnózy. Od neho sa však očakáva, že sa so zamestnancom o pozorovaných zmenách v správaní pozhovára a nezakopne túto tému pod koberec. Cieľom rozhovoru je vyjadriť starosť o zamestnanca a poskytnúť mu podporu pri riešení jeho aktuálnej situácie. Je potrebné, aby zmeny v správaní boli popísané čo najkonkrétnejšie: zdôrazňujem - sústreďte sa len na pracovné správanie zamestnanca, nie na možné psychické problémy. To, ako bude zamestnanec reagovať, sa nedá nikdy vopred predpovedať. Niekedy trvá na tom, že sa nič nedeje a bude popierať zmenu vo svojom správaní. Mnohí sú však radi, že môžu svoj problém konečne zverejniť a ochotne porozprávajú, čo ich trápi. Dôležité je pozorne počúvať a vyjadriť podporu pri riešení problému.
Klienti sa nás pýtajú, či existuje nejaká osvedčená štruktúra rozhovoru so zamestnancom, ktorý má problém. Aj keď takéto pomôcky existujú, neodporúčam ich používanie. Myslím si, že takýto rozhovor musí byť autentický a každý by ho mal viesť „po svojom“: vytvoriť atmosféru rešpektu, dôvery, prijatia a otvorenosti. Principiálne by takýto rozhovor mal viesť priamy nadriadený, iba v prípade veľmi komplikovaného vzťahu medzi manažérom a zamestnancom je možné delegovať tento rozhovor na niekoho iného, ktorému daný zamestnanec dôveruje. Odporúčam v závere tohto prvotného orientačného rozhovoru dohodnúť si termín ďalšieho stretnutia, aby mal zamestnanec pocit podpory zo strany manažéra. Takýto prvotný rozhovor s veľkou pravdepodobnosťou zamestnanca motivuje k riešeniu svojej ťaživej situácie. Organizácie, ktoré majú implementovaný systém zamestnaneckej asistenčnej služby EAP (Employee Assistance Program) majú výhodu v tom, že ich zamestnanci majú potrebnú pomoc k dispozícii 24 hodín denne, 365 dní v roku.
Ak sa chcete o formách implementácie služby Employee Assistance Program dozvedieť viac, kontaktujte nás. Radi sa s vami stretneme a predstavíme vám náš model EAP a jej optimálnu verziu pre vašu organizáciu. Staňte sa moderným zamestnávateľom – EAP vám pomôže zatraktívniť vašu organizáciu na trhu práce, zvýšiť výkonnosť ale aj spokojnosť vašich zamestnancov.
