Koučing a psychoterapia – rozdiely a podobnosti

Predkladaný text je úryvkom z článku Roberta Waldla z časopisu PERSON 2/2004 (Medzinárodný časopis pre človekom centrovanú a experienciálnu psychoterapiu a poradenstvo), www.waldl.com/downloads/coaching_pub2.pdf.
Článok popisuje podobnosti a rozdiely koučingu a psychoterapie. Na základe Rogersovej procesnej škály autor prezentuje špecifiká koučingu a jeho vymedzenia voči psychoterapii.
Koučing a psychoterapia majú metodicky blízky vzťah. V 80. rokoch minulého storočia, keď sa koučing výrazne etabloval v oblasti rozvoja osobnosti, našli uplatnenie rôzne metódy a intervenčné postupy z humanistickej psychológie (techniky rozhovorov, hranie rolí atď.) a skupinovej dynamiky. Psychoterapia je popri športe, konzultácii, supervízii a mentoringu považovaná za jeden zo základných kameňov súčasných koučingových pojmov (Rauen, 1999, str. 21).
Napriek existujúcim spoločným aspektom sa dajú postupy koučingu a psychoterapie od seba relatívne jasne oddeliť. Obsah nemôže slúžiť ako znak rozdielnosti medzi oboma formami pomáhajúcich vzťahov, hoci je takto často popisovaná v literatúre o koučingu. Určujúcim kritériom, podľa ktorého sa rozhodujeme pre koučing alebo psychoterapiu, môže byť len povaha a závažnosť problému klienta. Pre niekoho je pracovný problém, ako napr. hroziaca strata zamestnania, príležitosťou reflektovať ľahostajnosť k svojej situácii a využiť ju na krátky oddych v kariére, inému sa v rovnakej situácii zrúti svet a vo svojom subjektívnom pocite stojí na okraji hlbokej čiernej diery.
Hoci sa v koučingu nepracuje s intenzívnou emocionálnou hĺbkou, nemožno ho považovať za akúsi light, teda „ľahkú“ verziu psychoterapie. Koučing sa od psychoterapie líši štruktúrovanejším postupom a orientáciou na presne formulovaný cieľ. V psychoterapii používa terapeut človekom centrované základné postoje, vyhľadáva vzťahový rámec klienta a sprevádza ho pri vyjasňovaní jeho požiadaviek. S istotou môže budovať na aktualizačnej tendencii klienta a v priebehu procesu sa môže nechať viesť týmto jeho vnútorným kompasom. Aktualizačnú tendenciu môžeme využiť aj pri človekom centrovanom koučingu, avšak s klientom formulujeme cieľ koučingu, ktorý bude použitý ako dohodnutý externý orientačný bod. Úlohou kouča nie je dovolávať sa dodržiavania cieľa, ale produktívnym spôsobom poukázať na eventuálne odchýlky na ceste k jeho dosiahnutiu.
PODOBNOSTI KOUČINGU A PSYCHOTERAPIE |
---|
Používajú psychologicky účinné reflektujúce postupy, vystríhajú sa akejkoľvek manipulácie klienta. |
Základom je obojstranná dôvera a akceptácia konkrétneho (pracovného) vzťahu; poradca funguje ako druhé ja (Alter-Ego) klienta a ako jeho partner v dialógu. |
Poradca je špecialista na proces a vzťah, ale nie na odborný obsah. |
Koučing aj psychoterapia sa zaoberajú prežívaním klienta. |
Bezpodmienkové prijímanie, empatia a kongruecia poradcu sú základnými predpokladmi na úspech; bez nich nebudú účinné žiadne metódy a intervenčné formy. |
Výsledkom koučingu aj psychoterapie je zvýšená kompetencia klienta zvládať problémy, a to rozšírením vnímania seba a flexibilizáciou jeho self-štruktúry. |
ROZDIELY MEDZI KOUČINGOM A PSYCHOTERAPIOU | |
---|---|
KOUČING | PSYCHOTERAPIA |
V popredí stoja aktuálne, pomenovateľné témy „malej až strednej“ emocionálnej hĺbky; koučing je požadovaný pre témy pracovného kontextu, ale je určený aj pre súkromné témy. | Psychoterapia spôsobuje zmiernenie dlhšie trvajúcej psychickej záťaže, z pohľadu “na človeka orientovanej“ perspektívy je predovšetkým modelom osobnostného rozvoja, čo predstavuje prevenciu choroby. |
Proces sa permanentne presúva medzi vnútorným zážitkom klienta a externými požiadavkami, ktoré sú na klienta kladené. | Proces je fokusovaný na vnútorné prežívanie klienta. |
Pracuje sa prevažne s orientáciou na cieľ a konanie klienta; ciele sú čisto výkonové; kouč a klient sa pohybujú hlavne (ale nie výhradne) vo svete konania. | Pracuje sa prevažne so zážitkom, terapeut a klient sa pohybujú najmä v oblasti bytia. |
Pri koučingu v organizácii je pracovný vzťah často vzťahom troch strán: objednávateľ – klient – kouč. Objasnenie štrukturálneho kontextu, v ktorom sa klient nachádza a v ktorom sa koučing koná, sa musí uskutočniť na začiatku procesu. | Spravidla býva klient aj objednávateľom. Vysvetlenie a objasnenie vzťahov a sociálnych interakcií klienta je súčasťou dlhého terapeutického procesu. |
Zrozumiteľné vyjasnenie cieľa a záväzku s pravidelným preskúšaním; nepracuje sa s celou osobnosťou klienta, zameriava sa na niektoré konkrétne oblasti, ostatné (ev. aj masívne) problémové miesta zostávajú vylúčené. | Komplexné riešenie problému s vierou v sebaaktualizáciu, postačuje globálne pomenovanie cieľa, ktoré sa konkretizuje až v procese, stanovený cieľ sa môže v priebehu terapeutického procesu (aj niekoľkokrát) meniť, celková štruktúra osobnosti klienta sa môže ev. ďalej rozvíjať. |
Pracovné skúsenosti z oblasti hospodárstva a správy sú u kouča vítané. | Psychoterapeutické znalosti sú pre psychoterapeuta potrebné. |
Špecifikum koučingu na „Človekom centrovanom“ princípe

Formy výskytu / Dôvody problémov pri klientoch koučingu | Formy výskytu / Dôvody rušení pri psychoterapeutických klientoch |
---|---|
VZŤAH K PROBLÉMOM | |
Vlastná zodpovednosť a zreteľ na problémy môže byť buď videný, alebo pozostáva z explicitného želania tieto problémy vidieť. Aj keď zmeny možno znepokojujú, sú klientmi pokladané za potrebné. | Problémy sú eventuálne popisované ako vonkajšie udalosti, vnútorný súvis k vlastným problémom nie je klientom často rozpoznaný, preto často nevyvstáva priame želanie na osobnú zmenu. |
KOMUNIKÁCIA O JA | |
Komunikácia o vlastnom JA tu existuje (prípadne sa jednoducho objavuje) a je prevažne pozitívna. V relevantnej miere je u klienta prítomná sebadôvera. Ocenenie vlastnej osoby chýba, eventuálne je viazané na určitú tému. | Komunikácia o JA môže chýbať, alebo je negatívna – je ovplyvnená obmedzeným a negatívnym selfkonceptom: neistota v samého seba, malá zaťažiteľnosť, neschopnosť výkonu, rozorvanosť, dezorganizácia. |
PREŽÍVANIE INKONGRUENCIE | |
Pri klientoch koučingu sa môže hovoriť s ohľadom na predložené témy o zážitkom podmienenej inkongruencii. Klient nevie dať do súladu požiadavky preňho dôležitých aspektov z jeho pracovného alebo súkromného sveta so svojimi (vysoko vyvinutými a dosiaľ dobre použiteľnými) kompetenciami začlenenia a zvládnutia. Táto inkongruencia je klientom prevažne vnímaná. | Dôvody pre prežívanie masívnych zážitkov inkongruencie sú biografické vývojové fázy (od detstva existujúce konflikty, primárna inkongruencia, narušené vzťahy v rannom veku) inkongruetne JA (t.j. selfkoncept a organizmické prežívanie sú inkongruetné), vrátane chýbajúceho organizmického systému ocenenia. Inkongruencia nie je často klientom vnímaná, je kompenzovaná a leží na okraji alebo mimo uvedomenia. |
KONŠTRUKTY SKÚSENOSTI | |
Konštrukty skúsenosti sa pohybujú medzi rigiditou a flexibilitou, medzi generalizovaním a diferencovaním. V priebehu práce budú konštrukty nadobúdať variabilitu, budú otvorené a novými skúsenosťami preukázateľné. | Konštrukty skúsenosti sú často obmedzené a rigidné, neraz negatívne (na základe externej hodnoty, ktoré sú zakotvené ako introjekcia v JA). |
VÝVOJ STRACHU A SCHOPNOSŤ VNÍMANIA | |
Pri klientoch koučingu je vývoj strachu vyjadrený len slabo a nevedie k zúženiu vnímania. Strach nie je následkom vývojovo podmienenej inkongruencie, ale je to strach z konkrétnych zážitkov. | Strach vzniká, keď existuje diskrepancia medzi selfkonceptom a orgazmickým prežívaním na prahu vnímania/vedomia. U klientov dochádza k obrane tohto strachu, k popieraniu alebo ku skresleniu vnímania, prípadne nastane jeho presná symbolizácia. |
NEDOSTATOČNÉ KOMPETENCIE KONAŤ A RIEŠIŤ PROBLÉMY | |
Klient je vystavený situácii, ktorá kvôli rýchlym zmenám vyžaduje nový vzor orientácie a kompetencie jednania. Dôvodom jeho „zlyhania“ tu nie je inkongruentný seba rozvoj, ale zatiaľ nezvládnuté požiadavky, ktoré sa javia Self (sebe samému) cudzie a ešte ním nemôžu byť integrované. | Rogers vidí medziľudské vzťahy ako cieľavedomý pokus uspokojovať vnímané potreby. Indivíduum vyhľadáva vzťahy, ktoré odpovedajú jeho self, jeho potrebám a jeho hodnotovému systému. Pri klientoch psychoterapie je inkongruetný vývoj self dôvodom na zlyhanie a nedostatočnú kompetenciu konať a riešiť problémy. |