Peter Kazička

Vzťahy – vzťahy – vzťahy

Pridané | kategória Osobný rozvoj | autor Peter Kazička

V priamej komunikácii s kolegami, rodinnými príslušníkmi, priateľmi ale aj s náhodnými ľuďmi sa stáva, že aj napriek našej úprimnej snahe byť konštruktívny, rozhovor skončí výsledkom, s ktorým nie sme spokojní. Čo sa to vlastne stalo? Pokúsme sa na tento konflikt pozrieť nezaujato a s odstupom. Môžeme zistiť, že opakovane skĺzavame do rovnakých, zdanlivo bezvýchodiskových situácii. Dostali sme sa do tzv. dramatického trojuholníka. Čo ho spôsobuje?

Človek je pri stretnutí s druhým často uväznený vo svojej role. Zvyčajne sa jedná o tri konkrétne roly, ktoré tvoria tento dramatický trojuhoľník a to rola prenasledovateľa (pri stretnutí človeka kritizuje, odmietne alebo výchovne poučuje), záchrancu (chce druhým pomáhať, hoci ho o to nikto nežiada) a obete („vyzýva“ druhých aby ho prenasledovali alebo zachraňovali). Tieto roly sú manipulatívne, lebo jednotlivé postoje zvádzajú ostatných, aby zaujali komplementárnu rolu. Ľudia takéto role nepreberajú úmyselne, majú ich naučené už z detstva.

Človek v role záchrancu potrebuje niekoho, komu by mohol pomáhať, má sklon nútiť ostatných aby zaujali komplementárnu rolu obete. V role prenasledovateľa ostatným niečo vyčíta, sťažuje sa na nich, obviňuje, kritizuje alebo ponižuje ich (slovami aj gestami). Túto rolu môžeme predpokladať u niekoho, komu pri otázke na susedov, úradníkov, politikov a pod. vždy ako prvé napadne negatívna vlastnosť. Človek v role obete sa prejavuje ako závislý, bezmocný, detinský, neznalý zahriaknutý apod., výrazne sa táto rola odráža v mimike a celkovom prejave.

V role prenasledovateľa a obete je človek vždy uväznený a nikdy nie slobodný! Každý z nás má sklon k jednej z týchto rolí a k akej – to sa dá zvyčajne určiť z bežných prvých reakcií, ktoré sa v človeku odohrávajú pri stretnutí s neznámym. Ochota pomáhať? Kritika? Ochota prispôsobiť sa? Pokúšame sa druhému zvyčajne veľmi subtílne vnútiť rolu, ktorá je našej obľúbenej role komplementárna.

Nevedomky sa znova a znova dostávame do svojej role a v konfliktoch reagujeme stále rovnako. Automatizmus z minulosti im bráni vystúpiť z tejto role. Po nejakej dobe sa začnú meniť role. Vznikajú tak dramatické momenty vzťahu a prejaví sa odvrátená strana role: Obeť sa môže stať prenasledovateľom, keď začne záchrancovi vyčítať: „Stále ma len poúčaš!“Alebo sa stane záchrancom prenasledovateľa: „Teraz ho predsa nechaj v pokoji, on to nemyslel zle!“





Záchranca sa stáva obeťou, pretože sa mu dostáva iba nevďak: „Všetci ma len využívajú!“ Alebo sa stáva prenasledovateľom obete: „Toľko som toho pre teba urobila a ty mi ani nepoďakuješ!“ Prenasledovateľ sa stáva obeťou: „Nikto ma nemá rád, som pre všetkých neprijateľná!“ Alebo sa stáva záchrancom obete: „Tak a teraz ti ukážem, ako sa to správne robí.“

Otázkou zostáva, prečo tak často hráme tieto roly, keď je to deštruktívne?

Jedným z dôvodov je zvyk, a je nesmierne zložité vybočiť z týchto automatizmov, predovšetkým preto, že si ich neuvedomuje. Ak zaujmeme jednu z rolí je možnosť na vznik vzťahu, ktorý nie je bohvieaký – ale pre mnohých je deštruktívny kontakt lepší ako žiaden. Kto hrá svoju rolu, prejavuje city, približuje sa druhým a hovorí niečo o sebe. Druhí mu venujú pozornosť, vstupujú s ním do kontaktu a zaujmú chýbajúce role v dramatickom trojuholníku. Nie každý má schopnosť vytvárať kooperatívne vzťahy a v danej roly, či je to zdanlivo pozitívna rola záchrancu alebo negatívna rola prenasledovateľa, má lepšiu možnosť prísť do kontaktu s druhými.

DRAMATICKÝ TROJUHOLNÍK JE MOŽNÝ AJ AKO SÓLO

Aj napriek tomu, že trojuholník vytvára tri role, nepotrebujeme troch protagonistov. Môžeme si ho zahrať úplne sami:

Anna je veľmi zaangažovaná vo svojom zamestnaní ako hlavná sekretárka. Čo možno najlepšie a najobetavejšie sa stará o svojho šéfa, presne obstaráva všetky práce, vypomôže vždy, keď je nedostatok zamestnancov a stále pomáha, keď druhí niečo potrebujú. Nadčasy sú u nej samozrejmosťou (záchranca). Večer, keď príde domov, rozpráva však svojmu mužovi hanlivé historky o svojich neschopných kolegyniach, ktoré sú nešikovné a často majú problémy so svojim šéfom (prenasledovateľ). Cez víkend je kvôli tomu množstvu práce, ktoré odvedie, úplne vyčerpaná a zničená. Cíti sa byť využívaná svojimi kolegami a šéfom, pretože tí považujú za normálne a nie chvályhodné, že robí nadčasy (obeť).

Prenasledovateľ môže prenasledovať iba vtedy, ak existuje obeť. Záchranca zasa potrebuje nájsť takú obeť, ktorú môže zachraňovať pred prenasledovateľom. Skrátka: všetky tri role sú navzájom podmienené, jeden potrebuje druhého. Znamená to, že keď sa nezúčastníme hry, pokazíme ostatným partiu. Vždy môžeme z trojuholníka vystúpiť – vyžaduje to však veľa odvahy, veľkú mieru sebapozorovania a sebareflexiu. Keď ľudia vstupujú do roly, vzdávajú sa vlastnej autonómie. A našim cieľom je byť predsa autonómnym.



Newsletter


kontaktujte nás